Zoradphoto

Prečo robím, to čo robím. Už od detstva som mal vzťah ku grafickému umeniu. Najskôr to bolo kreslenie, potom maľovanie, na strednej škole prekresľovanie rockových skupín cez meotar, domaľovanie postáv k fotografiám tvárí spolužiakov na maturitnom table. Najviac ma však zaujímali fotografie ľudí zachytených v rôznych situáciách. Obdivoval som ich dlhé roky až som dospel k záveru, že toto chcem robiť aj ja. Moje prvé fotografie mali veľmi ďaleko od toho čo som videl v časopisoch a neskôr na internete. Nevzdával som sa a sledoval som tvorbu domácich i zahraničných majstrov tohto umenia, radil som sa so skúsenejšími. To bolo dlhé obdobie, ktoré ma formovalo kým som sa začal venovať pouličnej fotografii a ktorú ja považujem za najťažšiu ale i najzaujímavejšiu kategóriu medzi fotografiami. A prečo to robím? Ulica mi ponúka nekonečné množstvo situácií, ktoré sú neopakovateľné a ja sa chcem o tieto zážitky podeliť so svojim okolím a priateľmi. Mám rád ľudí so všetkými vlastnosťami a emóciami. Nemôžete robiť pouličnú fotografiu a nemať rád ľudí, oni to okamžite vycítia. Pri každodenných potulkách som spoznal mnohých ľudí osobne a zistil som ako funguje život v mojom meste. V ľudských tvárach je napísaných mnoho príbehov, bolesti, radosti, smútku, šťastia a toto je to čo chcem na mojich fotografiách zväčniť a možno aj zanechať ďalším generáciám. Fascinuje ma jedinečnosť momentu a doby, v ktorej žijeme. Preto to robím!